Kliknite sem a upravte tento text...

Železničná sieť Slovenska

Železničná doprava má na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európy, bohatú históriu a tvorí neoddeliteľnú súčasť logistickej siete krajiny, pričom jej základy boli položené v roku 1839, kedy sa začala stavať prvá konská železnica, spájajúca 5 kráľovských miest medzi Bratislavou a Trnavou.

Postupným rozvojom bola železničná infraštruktúra rozšírená až do súčasnej podoby, kedy je jej súčasťou 6 877 km koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením, ktoré dopĺňa 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Všetky tieto súčasti sú pritom v správe spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, ktorá je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. 

logo-zsr

Aktuálnu železničnú sieť môžeme z hľadiska prepojenia jednotlivých miest považovať za dostatočnú. Pozornosť si ale vyžaduje jej modernizácia a prispôsobenie sa medzinárodnej úrovni s cieľom poskytovať moderné a kvalitné služby, či už pre osobnú alebo nákladnú dopravu. 

Toto opatrenia by malo predovšetkým umožniť zvýšiť rýchlosť jazdy, čo je jeden z kľúčových faktorov pri výbere dopravného prostriedku. Aktuálne vybavenie umožňuje vyššiu rýchlosť (160 km/h) iba na úseku medzi Bratislavou a Žilinou, pričom na ostatných úsekoch je rýchlosť limitovaná na 120 km/h, a to na základe železničných tratí, ale aj z dôvodu absencie výkonných lokomotív a vagónov, ktoré by boli prispôsobené pre danú rýchlosť. 

Tento stav je pritom dôsledkom dlhodobej nedostatočnej podpory železničnej dopravy v Slovenskej republike z pohľadu obnovy a rozvoja infraštruktúry, nakoľko investície v rámci železničnej dopravy sú na Slovensku až 9-krát menšie v porovnaní s cestnou dopravou. 

Napriek nepriaznivému stavu však ešte stále existuje veľký potenciál železničnej dopravy, nielen v rámci národného, ale aj medzinárodného rozmeru. Jedným z jeho základov je existencia širokorozchodnej trate a prekladísk s terminálovými komplexmi v Čiernej nad Tisou, čo vytvára obrovský potenciál najmä pre prepravu tovaru z Číny tzv. „Hodvábnou cestou“ práve cez našu „vstupnú bránu“ do strednej Európy.  

Potenciál vytvárania hodnoty v rámci železničného a pridružených sektorov je identifikovaný aj v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, v ktorom nájdeme predovšetkým odporúčanie budúceho zamerania na oblasti materiálového výskumu v dopravnej technike s cieľom znižovania celkovej hmotnosti a príspevku k zelenej ekonomike. Identifikovaná je aj budúca rozvojová tendencia v jednej z perspektívnych oblastí špecializácie, ktorou je inteligentná a priemyselná doprava, nesporne využívajúca železničnú prepravu, v segmente osobnej aj nákladnej prepravy.

mapy_4