Kliknite sem a upravte tento text...
Železničná sieť
Slovenska
Železničná
doprava má na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európy, bohatú
históriu a tvorí neoddeliteľnú súčasť logistickej siete krajiny, pričom
jej základy boli položené v roku
1839, kedy sa začala stavať prvá konská železnica, spájajúca 5 kráľovských
miest medzi Bratislavou a Trnavou.
Postupným
rozvojom bola železničná infraštruktúra rozšírená až do súčasnej podoby, kedy
je jej súčasťou 6 877 km koľají
normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so
zabezpečovacím zariadením, ktoré dopĺňa 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773
výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344
železničných priecestí. Všetky tieto súčasti sú pritom v správe
spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, ktorá je podľa zákona
prevádzkovateľom dráh na území Slovenska.
Aktuálnu
železničnú sieť môžeme z hľadiska prepojenia jednotlivých miest považovať
za dostatočnú. Pozornosť si ale vyžaduje
jej modernizácia a prispôsobenie sa medzinárodnej úrovni s cieľom
poskytovať moderné a kvalitné služby, či už pre osobnú alebo nákladnú
dopravu.
Toto
opatrenia by malo predovšetkým umožniť zvýšiť rýchlosť jazdy, čo je jeden
z kľúčových faktorov pri výbere dopravného prostriedku. Aktuálne vybavenie
umožňuje vyššiu rýchlosť (160 km/h) iba na úseku medzi Bratislavou
a Žilinou, pričom na ostatných úsekoch je rýchlosť limitovaná na 120 km/h,
a to na základe železničných tratí, ale aj z dôvodu absencie
výkonných lokomotív a vagónov, ktoré by boli prispôsobené pre danú rýchlosť.
Tento
stav je pritom dôsledkom dlhodobej
nedostatočnej podpory železničnej dopravy v Slovenskej republike z pohľadu obnovy a rozvoja
infraštruktúry, nakoľko investície v rámci železničnej dopravy sú na
Slovensku až 9-krát menšie v porovnaní s cestnou dopravou.
Napriek nepriaznivému stavu však ešte
stále existuje veľký potenciál železničnej dopravy, nielen v rámci
národného, ale aj medzinárodného rozmeru. Jedným z jeho základov je existencia širokorozchodnej trate a prekladísk s
terminálovými komplexmi v Čiernej nad Tisou, čo vytvára obrovský potenciál
najmä pre prepravu tovaru z Číny tzv. „Hodvábnou cestou“ práve cez našu „vstupnú bránu“ do strednej Európy.
Potenciál
vytvárania hodnoty v rámci železničného a pridružených sektorov je
identifikovaný aj v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra,
v ktorom nájdeme predovšetkým odporúčanie budúceho zamerania na oblasti
materiálového výskumu v dopravnej technike s cieľom znižovania celkovej
hmotnosti a príspevku k zelenej ekonomike. Identifikovaná je aj budúca rozvojová
tendencia v jednej z perspektívnych oblastí špecializácie, ktorou je
inteligentná a priemyselná doprava, nesporne využívajúca železničnú prepravu,
v segmente osobnej aj nákladnej prepravy.
